Útla, tenká, nenápadná, no s obrovskou duchovnou hodnotou. Taká je kniha Zaplátené srdce. Od známeho talianskeho spisovateľa Bruna Ferrera mám načítaných niekoľko kníh, najmä zo série "pre potešenie duše". Aj napriek tomu, že príbehy sú krátke, často nepresahujú ani jednu malú stránočku, na konci majú vždy hlbokú myšlienku, ktorá povzbudí každú dušu a rozjasní aj ten najtemnejší deň.
K Zaplátanému srdcu som sa dostala len náhodou. Ukladala som knižky v sekcii Náboženstvo u nás v kníhkupectve a zrazu tam bola. Tenučká knižka, povedala by som dokonca až brožúrka, ktorá mi pripomenula moje detstvo/pubertu, pretože práve vtedy som podobnú literatúru čítala celkom často. Bruna Ferrera som vtedy spoznala najmä vďaka spoločenstvu mládeže u nás v mojom rodnom meste. Ak aj nie ste veriaci človek, nechodíte do kostola a nemodlíte sa každý večer pred spaním, táto knižka vám predsa len niečo do života dá. Možno sa nenájdete v každom jednom príbehu, no s istotou viem, že aspoň jedna veta vo vás zanechá hlboký odkaz, s ktorým sa na svet budete pozerať celkom inak.
Zaplátané srdce je nielen názvom tejto knihy, ale aj myšlienkou prvého príbehu v nej. Každý máme srdce. Jeden ho má krásne, celistvé, bez škrabancov, iný zase pozliepané, dotlčené, plné jaziev a rán. Kto ho má však krajšie, lepšie, hodnotnejšie? Je to silný príbeh, nad ktorým som ešte dlho po prečítaní premýšľala. Niekedy nie je dôležité to, čo dostaneme, ale to čo dáme. Tak tomu je aj v tomto príbehu.
Ako som už spomenula, v každom z nás zanechá táto kniha istú odozvu. Vo mne to urobil príbeh Veľká láska. Už som ho niekde počula dávno pred tým, ako som narazila na túto knihu, o to viac ma potešilo, že som ho našla práve tu. Príbeh hovorí o láske k mame, k prvej žene, ktorá nás za každých okolností milovala či už sme boli dobrí ako anjeli, alebo sme vyrábali na každom rohu huncútstva a neplechu. Dotklo sa ma to najmä preto, že domov chodím len veľmi málo, kvôli práci, ktorú mám vo vzdialenom meste. Avšak vždy, keď prídem domov, moja mamka sa o mňa stará akoby som bola stále malé dievčatko. Je to krásne. <3 Vážte si svojich rodičov, kým tu ešte sú, pretože kto si zaslúži viac lásky ako práve oni?
Na záver vám chcem povedať už iba jednu vec, čítajte častejšie literatúru, ktorá vám dokáže aj niečo dať, niekam vás posunúť. Pretože o tom život predsa je - o posúvaní sa ďalej, o napredovaní, o ceste za vlastnými snami, túžbami a láskou.
Komentáre
Zverejnenie komentára