Kamenný most: Zbierka básní ospevujúca stovežatú Prahu vás rozcíti

Som milovníčka kníh, no venujem sa aj iným aktivitám, napríklad kresleniu. Nedávno, keď som opäť mala svoju večernú chvíľku pri ceruzke, fixkách a skicári, napadlo mi zablúdiť do už dlho zavretého šuplíka môjho písacieho stola. Našla som v ňom balíček a v ňom útlu básnickú zbierku od Jaroslava Seiferta. Túto knižôčku som ešte na vysokej vyhrala v básnickej súťaži. Áno, aj ja som kedysi písala básne, tie však žiaľ ešte neuzreli svetlo tohto sveta. Možno raz...a potom sa aj o mne bude písať takýto alebo podobný článok. 

Kamenný most, ako sa knižka volá, je silnou poetickou výpoveďou o krásach Prahy. Autor sa v piatich romancách pohráva s veršami, rýmami maľuje jasné i zahmlené obrazy stovežatej krásky, čitateľa vťahuje do rôznych situácii a vyvoláva v ňom pocity, ktoré možno ešte ani sám nepoznal.


 

Jaroslav Seifert bol popredným českým básnikom a prvým nositeľom Nobelovej ceny za literatúru. Svoju alegorickú protiokupačnú tvorbu ukončil práve touto zbierkou básní v roku 1944. Ukazuje v nej najmä Prahu minulosti a svoju mladosť, zároveň je akýmsi symbolom existencie národa a vychádza z nej vrúcny cit k svojmu národu.

Seifert bol básnikom, ktorý sa usiloval vidieť realitu v harmonických vzťahoch a plynulo vývoji. Onú harmonickosť autorovi najčastejšie sprostredkujú predovšetkým spomienky. Pokojné a vyrovnané rozvíjanie básnických myšlienok je dôkazom autorovej vyrovnanosti a zároveň jeho tiahnutia k dobre známym veciam. Jaroslav Seifert sa necháva unášať a ovládať citmi, preto sa mi jeho zbierka básní páči. Keď som písala básne ja, rovnako ako on, som sa nechávala uniesť snami a predstavami o niečom vyidealizovanom a svoje pocity som nechala nech píšu na papier za mňa.

Ak milujete poéziu, určite stojí za to, prečítať si aspoň jednu zo Seifertových básnických zbierok. Neoľutujete.



Komentáre