RECENZIA: Anjeli noci, alebo prečo ma ten chlap tak sakramentsky priťahuje?!

Ponorte sa so mnou do sveta neodolateľných stvorení, pri ktorých vám nielenže stuhne krv v žilách, ale možno aj niečo tam dole (a naškrobené ponožky to určite nie sú). Toto nie je rozprávka na dobrú noc, po ktorej sa ti budú snívať sny o dúhových jednorožcoch a ich čarovných rohoch. Hm...o jednom rohu možno aj áno, ale nepredbiehajme. :D Takže...

Predstav si, žeby existoval niekto, o kom nedokážeš prestať premýšľať, každé jedno sústo jedla, ktoré vložíš do úst, ti pripomína JEHO slastné dravé bozky, každý sen i nočná mora končí tvojím takmer vyvrcholením, strhávaš sa zo spánku a prahneš po niečom viac, než len po nežných pohľadoch. Chceš ho tam proste prehnúť a zneuctiť ako bohapustú dážďovku v daždi. Nechať sa viesť pudmi, zladiť nezladiteľné a opustiť sa tak, ako naposledy na stužkovej, keď ste spievali Rážovu hitovicu pripití pod pódiom.

Už chápeš, aký pocit mám na mysli? Niečo na štýl: Stojím na okraji priepasti, kam nechcem spadnúť, ale som tak rozpálená, že za jeden vpich nechám dušu aj samotnému diablovi. Dokonca na zlatej tácke.

Ale tento príbeh nie je iba o pudoch a neukojiteľnej chuti na sex, ako by sa mohlo podľa riadkov vyššie zdať. Tu sa odhadzujú zaužívané pravidlá. Rodina už viac nie je svätý grál, ktorého sa držíš ako kostolné babky svojich ružencov. Hráš hru, ktorá ťa môže v skutočnosti zabiť. Si ako myš na práškoch, ktorá si neuvedomuje, že práve vchádza do papule susedovmu kocúrovi. Výhražné červené svetlo, svietiace kdesi nad zadným šuplíkom tvojho mozgu, je len slabou LEDkou oproti žiare JEHO aury. Jeho vôňa, vzhľad a najmä pohľad ti rozťahujú...ehm...očné zrenice tak, že už si pomaly nevidíš ani na koniec nosa.



No a potom je tu dejová línia príbehu. Musím povedať, že ÁNO, páčila sa mi. Začiatok bol pre mňa jemne depresívny a kúščik nezáživný (ale to je väčšina začiatkov, keď čítam novú knihu, ešte panensky nedotknutú mysľou, takže netreba sa nad týmto názorom pozastavovať a mať stavy z kritiky, ktorú som vlastne ešte ani nespomenula). Prefackala ma trošku krimi zápletka. Kým som sa k nej nedostala, myslela som si, že to bude taký ten sladší románik, kde sa dievča zabuchne a pri každom pohľade na pána dokonalého jej zvlhne ústna dutina a iné časti tela, napríklad dlane (nebuďme zase pri každej príležitosti perverzní, hej?! :D )

V každom prípade, malo to svoje gule. Čítala som, čo mi zrenice v nočnej tme stačili, prežívala som každý jeden pocit s hlavnou hrdinkou a keby poviem, že som sa nezaľúbila do Adama tiež, bohapusto by som klamala samú seba. 

Čo dodať...asi len toľko, že aj knihy zo štafiet vedia byť brutalitne nadpozemsky dobré, dokonca až tak, že som si po dočítaní kúpila e-knihu. Lebo toto proste chceš mať vo svojej knižnici!

Hodnotenie: 💜💜💜💜💜


Komentáre