RECENZIA: Noc, ktorá mi zmenila život alebo ako vynikajúco podať tému, o ktorej sa v spoločnosti mlčí

Tentokrát budem vážna...pretože na tejto téme nie je nič vtipné, aj napriek tomu, že súvisí s udalosťami sexuálneho rázu. Tieto sú však odlišné, než pri predchádzajúcich knihách, ktoré som hodnotila. Sú totižto až mrazivo negatívne. Ale teda poďme k podstate.

Zamlčaná bolestivá pravda

Znásilnenie je ohavný čin, ktorý je, žiaľ, v tejto spoločnosti častejšie zamlčaný než riešený. Žena pri ňom nielen fyzicky, ale najmä psychicky padá na dno, kým mužovi je to osem, on si užil a tým to hasne. Použil ju ako toaletný papier, ako handru...utrel ňou zem a odhodil do koša. Potom nasledujú reči typu: „Však sama to chcela...nemala byť vyzývavo oblečená...určite sa jej to páčilo s takým fešákom a teraz len robí drahoty...“

NESKUTOČNE ma vytáča, keď vidím zaobchádzanie s nami ženami. Vrie vo mne krv, voda, všetky telesné tekutiny. Pýtam sa, čím sú muži lepší od žien? Čím? Snáď tým, že sú silnejší, majú väčšie svaly alebo svojou drsnou povahou, ktorú k slzám nedoženie takmer nič? Nie...

Iba pre silnejšie povahy

Priznám sa, že som mala zo začiatku voči tejto knihe predsudky. Po eroticky presladených romantikách som sa dostala ku knihe z úplne iného súdka. Bála som sa, že sa nenaladím na tú správnu vlnu a že si čítanie neužijem tak, ako pri tých „pozitívnych“ knihách. Opak bol však pravdou. Do deja som sa vložila celá. Prežívala som každý kúsok bolesti s Annou, rozporuplné myšlienky Adama, strach Anniných rodičov...doslova všetko som cítila akoby na vlastnej koži.

Čítanie tejto knihy ma stálo veľa síl. Nie preto, žeby bol dej náročne napísaný alebo žeby bola kniha až príliš dlhá. Išlo o tému ako takú. Tému, o ktorej sa hovorí tak málo, no predsa ju každý z nás niekde v podvedomí vníma. Vyčerpala ma psychicky. Trpela som doslova a do písmena takmer pri celom deji. Zvieral sa mi žalúdok, zatajovala som dych a na konci som sa aj rozplakala. A predsa neľutujem, že som si ju prečítala. Bolo to opäť niečo nové, iné, než čítavam zvyčajne.

Poďme chváliť...

Čo sa týka príbehu, bolo tam všetko, čo by dobrý príbeh mal mať:

*napätie, ktoré by sa dalo krájať kuchynským nožom
*láska, pri ktorej vám síce nevlhnú nohavičky, ale za to topí sa vám srdce
*zápletka, ktorej sa mnohí vyhýbajú
*uveriteľné postavy
*muž, ktorý nie je ani nechutne bohatý, ani čistá nepoškvrnená duša, a predsa vás niečím upúta (teda okrem výzoru)
*ale najmä ten zvrat na konci knihy, ktorý vám rozmláti dušu na franforce!

Vatu tu nehľadajte

Páčilo sa mi aj to, že príbeh bol písaný z obidvoch pohľadov, Anny aj Adama. Čitateľ tak mal možnosť aspoň trošku nahliadnuť do hlavy toho druhého, zistiť, aké myšlienky mu behajú po rozume, čo sa chystá urobiť, ale najmä, ako vnímajú dve odlišné osoby rovnakú situáciu. Po prečítaní knihy som narazila aj na názor, že dej bol až príliš rýchly, žeby potreboval viac času, aby dozrel. Je to možno pravda, nakoľko téma znásilnenia nie je ľahká, ako napríklad téma prvého pubertálneho bozku, avšak mne rozsah knihy úplne stačil. Nemám rada príliš rozvláčne, ba priam až vatovito prepchaté knihy, ktorých nie je konca kraja. Tu to išlo pekným spádom, dobre sa to čítalo, dej odsýpal ako nič, zrazu ste si uvedomili, že polovica knihy je za vami. Viete, niekedy je menej viac.

Na záver ešte spomeniem obálku knihy. Do mojich rúk sa dostalo druhé vydanie, ktoré sa jemne líši od toho prvého najmä obálkou. Na prvý pohľad temnejšia, až máte pocit, že pôjde skôr o nejaký horor, ale počas čítania vám brutálne zapadne do deja. Áno, presne takto si predstavujem scénu záchrany! Dokonalosť jednoducho.

Knižku som čítala v rámci štafety, ktorú usporiadala sama autorka, Lina Elys. Ďakujem, že si ma vybrala a že som si mohla knižku prečítať.
 

Hodnotenie: 💜💜💜💜💜