VERŠOVANÁ RECENZIA: Tiene minulosti - Martina Domaničová

🌚🌚

Tichá tma kradne ti spánok,
ducha počuješ, aj keď ševelí iba vánok.
V každom odraze vidíš des a hrôzu,
ukazuješ pravdu, nie hranú pózu.

🌚🌚
Prenasleduje ťa desivý tieň minulosti,
vyžíva sa na tvojom strachu do sýtosti.
V noci nespíš, cez deň nežiješ,
celú pravdu však nikomu nepovieš.

🌚🌚
April nočnými morami zničená,
v Danielovej náruči schúlená,
hľadá pravú lásku a úľavu,
no padá opäť len na podlahu.

🌚🌚
Slzy sa tisnú do očí, zatajuje dych,
keď číta túto knižku, cíti každý vpich.
Nožom švih a bitka večná,
trápenia cesta vari nekonečná?

🌚🌚
Knižka sa číta sama,
či si vonku a či doma,
strhne ťa do víru krimi,
k pocitom, až nevieš čo s nimi.

🌚🌚
Čítala som rôzne knihy podobné,
mali zápletky divné aj záludné.
Toto sa mi však páčilo veľmi,
s knihou som prechádzala rôznymi dvermi.

🌚🌚
Ďakujem, že som mohla byť štafety súčasťou,
čítala som ju s veľkou radosťou.
Dúfam, že autorka napíše ešte veľa takých kníh drsných,
a v nich príbehov strašidelných a neúprosných.

🌚🌚



Komentáre