💧💧
Jedno zaucho a za ním letí druhé,
Ani slovko nezaznie, ani prepáč strohé,
Kopanec do rebier a spŕška nadávok,
Ešte kričíš, dostaneš poriadny prídavok.
Život s tyranom, ticho mlčíš,
Dve čiarky a s trasúcim hlasom
bežíš,
Potvrdí sa to, čomu nechceš veriť,
To nepochopíš, to musíš zažiť.
Necháš si ten uzlík maličký,
Či odvrhneš ho ako iné mamičky?
Bojíš sa až ti preskakuje hlas,
Nevieš ako pretrhnúť materinský vlas.
Uzlík dýcha, pláva, žije,
Na tento svet sa pomaličky bije.
Na druhej strane žena zronená,
Kiežby ona bola požehnaná,
Trápi sa, no nervy žere zároveň,
Ale kto by ju nepoľutoval je pod jej
úroveň.
Chudák chlap, čo s ňou býva,
Tíško si svoj sen v perinke sníva,
Ona však ani počuť o ňom nechce,
Nechá ho samého a pribuchne za
sebou dverce.
Ale čo to, mamka hlavnej hrdinky si
užíva,
Žeby ďalšiu mladosť s milencom
práve prežíva?
Bolí ma jej zavrhnutie dcéry vlastnej,
Keď sa rúti do budúcnosti nie veľmi
krásnej.
Potom je tu chlap menom Karol,
Pozor ale, ten by ti s chlapom rád
zahol,
Ale sám nevie, čo vlastne chce,
Nemôže predsa viesť životné cesty dve,
Je to zlatíčko a poklad zároveň,
Chlap na mieste, má aj istú úroveň,
Najlepší kamoš a wellness
spoločník,
Avšak aj obrovský sexuálny záletník.
Nejdem však viacej spoilovať dej,
Bolo to však silné, to vám poviem, hej
Malo to emócie a revala som ako
ďalšie baby,
Hovoríš si, aby sa to nestalo mne, len
aby...
Podobné knihy nevyhľadávam často,
Je to pre mňa náročne emočné sústo,
Avšak neľutujem, že som ju čítala,
Zase som si knižný obzor trochu
rozvíjala,
Ďakujem, že som sa štafety mohla
zúčastniť,
A teraz sa idem do periny radšej
skryť.
💧💧
Komentáre
Zverejnenie komentára