„Som pokazená.
Som polámaná.
Som rozbitá.“
Panické záchvaty, depresia, úzkosť.
Všetko sú to vážne problémy, o ktorých sa často mlčí. Možno ani neviete,
že ten vždy usmiaty sused z vedľajšieho vchodu sa doma trápi a roní trpké
slzy. Nesťažuje sa, iba ticho v kútiku trpí a snaží sa navonok žiť
úplne normálny bežný život.
Je náročné žiť s ťažobou na duši. Vie o tom svoje aj autorka Dominika Elizabeth Hladíková. Práve preto vydala básnickú zbierku Keď noc umiera, v ktorej sa snaží ľuďom ukázať, že keď sa nevzdajú, dokážu vidieť slnko za mračnami a povstať ako fénix z popola aj napriek nepriazni osudu.
A teraz už k samotnej knižke.
„Tak poď. Sadneme si do kupé rýchlika.“ Takto nejako začala aj moja cesta s knižkou. Čítala som ju počas cesty vlakom. Aká náhoda. No náhodou nebol spôsob, akým som sa ku knižke dostala. Oslovila ma samotná autorka. Pre mňa ako začínajúcu knižnú postavičku vo svete recenzií a spleti všeličoho iného týkajúceho sa kníh, to bola pocta. Že reku, či si nechcem prečítať a napísať pár slov ku knihe. Také ponuky sa neodmietajú, tak som teda tu a píšem.
Knižka, aspoň teda v mojej čítačke,
nebola príliš krátka ani dlhá. Bola tak akurát. Aj napriek tomu, že básne boli
miestami tienisté, ba až depresívne, bol v nich kus citu, bolesti i ranného
slnečného svitu. Každý si v nej nájde niečo, čo ho osloví či sa ho nejakým
spôsobom dotkne. Pretože sme ľudia. Žijeme raz lepšie, raz horšie. Nikto z nás
nemá dokonalo dokonalý život pretkaný iba samými dobrými zážitkami.
Nerada to priznávam, ale sama som si nie jedenkrát našla v básňach kúsky svojej rozštiepenej duše.
„A potom len sedíš v prachu s hrnčekom
kávy a kvapkami sĺz.“
Áno aj o tomto je život. Nie každý deň je ružový a nie každá chvíľa je krásna. Básne od Dominiky vás o tom nielenže utvrdia, ony vás prevedú jej príbehom. Od začiatku až po koniec? To dúfam, že nie. Bude vám chcieť plakať, stískať vankúš, ba dokonca možno budete chcieť napísať bývalému a ospravedlniť sa za niečo, čo nebolo správne. Možno. Hlavne sa však pri čítaní neponáhľajte. Skúste si vychutnať každé jedno slovo, zahĺbiť sa a popremýšľať o tom, aký život vie naozaj byť.
Ak sa cítite menejcenne, vaše
sebavedomie neustále niečo/niekto podkopáva, určite sa nájdete vo veršoch
jednej z básní, konkrétne v týchto:
„tam (ne)patrím
Otvoríš ústa,
chceš toho veľa povedať.
No keď sa tvoj hlas
dotkne echa,
cítiš červeň líc.
Neznelo to hlúpo?“
V skratke: táto básnická zbierka
vám ukáže aj tie temnejšie zákutia života, avšak inšpirujte sa samotnou
autorkou. Vydala už 5 kníh a nezastavil ju ani jej hendikep, makala na
sebe a nič jej nezabránilo v tom, aby bola dnes šťastná a robila
to, čo miluje a čo ju napĺňa. A pokiaľ cítite, že život je ale že
úplne v paži, píšte tiež. Pomáha to Dominike, pomohlo to mne a verte mi,
pomôže to aj vám. A možno raz sa z toho stane bestseller.
Ďakujem za e-knihu. 💜💜
x
Komentáre
Zverejnenie komentára