Ja jednoznačne nejakú premotivovanú motivačnú literatúru, ktorá nás ide učiť o tom, ako sa pozerať na svet cez dúhové okuliare a nevidieť svet až taký čierny, akým občas býva.
Ale toto rozhodne nie je motivačka. TOTO je krimi thriller ako vyšitý a musím povedať, že CELÉ ZLE by som o ňom rozhodne nepovedala. Aj napriek tomu, že je to autorova prvotina, má to gule. Dej sa začína hneď zostra od prvej strany. Autor sa s tebou nebude maznať ako s malým deckom ani na ďalších stranách, no grády to pre mňa začalo mať možno až tak v polovici knihy, nakoľko som sa najprv musela zorientovať v nespočetnom množstve postáv, miest a súvislostí. Jednoducho, ak chcete čítať tento druh literatúry, musíte mať oči otvorené ako ešte nikdy predtým. Toto nie je sladká romantika, pri ktorej keď vám ujde jedna posteľná scéna, nezrúti sa celý koncept príbehu, nakoľko po 20 stranách prichádza ďalšia, možno aj žhavejšia akcia.
Začnem teda najprv plusmi tejto červenej knižky. Jednoznačne úvod! Ak by sa ma niekto opýtal na dobre urobený začiatok knihy, jednoznačne odporučím Celé zle. Ako som už písala vyššie, spakruky dostanete facku v podobe vnorenia sa do deja, čo je Ú-ŽAS-NÉ!. Bodka a podčiarknuť minimálne dvakrát!
Ďalšou vecou bol záver. WTF?! Toto asi nikto nečakal. Jednak, kto vraždí, prečo vraždí a aký dopad mala na to minulosť. Lebo hold smola, všetko sa niekde začína a toto začalo až príliš tragicky.
Musím uznať, že pán Maple pekne a nenútene vkladal do deja aj historické informácie, kde-tu sa objavila aj nejaká tá stopa, ktorá mohla naznačiť smerovanie deja.
Čo mi prišlo vtipné a zároveň originálne, bolo neustále používanie názvu knihy „celé zle“ v texte. To viete, aby ste náhodou nezabudli, akú knihu čítate. :D Ale nie, teraz si robím zase srandu ja.
Pán Maple má svojský štýl písania, ktorý som ešte zatiaľ asi u nikoho nepostrehla. Rád sa hrá so slovíčkami, používa košaté opisy...občas mi to liezlo na nervy, lebo som už chcela vedieť podstatu a rozuzlenie situácie, ale na druhej strane, nečítalo sa to až tak zle. Ak vezme túto knihu do rúk človek, ktorý je zvyknutý na jednoduchší žargón, bude si musieť chvíľku zvykať na tento slovný šok, ale garantujem vám, že infarkt ešte nikto nedostal...minimálne pri čítaní tejto knihy. Či???
A na záver aj nejaký ten mínus, nech sú povestné misky váh v rovnováhe. Nakoľko som predtým čítala skôr jednoduchšiu literatúru, prevažne romantiku, tento typ knihy sa mi čítal ťažšie, nevedela som sa až tak vnoriť do deja a minimálne polovicu knihy som sa trápila s čítaním. Potom sa to už rozbehlo a navnímala som isté nuansy a prepojenia. Pre mňa, a možno aj pre iných čitateľov, tam bolo rýchle striedanie miest, kde sa dej odohrával. Aj napriek tomu, že každá kapitola mala uvedené miesto/mesto, nevedela som sa niekedy zorientovať, o čom práve čítam. Taktiež tam bolo veľa mien a často som nechápala, kto je kto a čo vlastne má spoločné s tým všetkým. Koniec mi to však objasnil, čo beriem ako pozitívum na tomto negatíve v mojich očiach.
O tejto knihe by sa dalo ešte veľa písať, ale v skratke to zhrniem asi takto:
Pokiaľ vás omrzel Domčo Dán a chcete dať šancu niekomu ďalšiemu zo slovenskej krimi scény, vyskúšajte pána Mapla. Možno vás to tak chytí, že si pobežíte do kníhkupectva po druhú časť, ktorá na túto červenú drsnotu nadväzuje.
Komentáre
Zverejnenie komentára